Poslední velkou výzvou pro ni byla žádost, aby se v zářijových volbách na Slovensku ucházela o poslanecký post. Mária Patakyová je zkrátka výraznou osobností slovenského veřejného života. Přes všechno, čeho dosáhla, přiznává, že často zažívá pochybnosti o svých schopnostech a předpokladech. S osobním dozráváním přitom tyto pocity neslábnou, naopak si stále více uvědomuje svou odpovědnost. Pro nastupující generaci právniček má emeritní ombudsmanka veřejných práv na Slovensku přímočaře znějící, ale ne zas tak jednoduchou radu. ”Zachovejte si autenticitu a soulad mezi vnitřním nastavením a vnějším působením,” říká v novém seriálu rozhovorů s ambasadorkami projektu #PRVNÍCH100LET. My jsme zase chtěli zachovat autenticitu jejího projevu, proto jsme ponechali odpovědi ve slovenském jazyce.
Proč jste se rozhodla pro kariéru v rámci vašeho oboru?
Kariéru v odbore právo som vnímala ako možnosť vytvárať spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi subjektami s protichodnými záujmami a príležitosť pátrať aj po skrytých dôvodoch ich konania vedúceho do vzniku sporu, čo sa zároveň spájalo s výzvou na vyrovnávanie fakticky nerovných a nerovnakých životných podmienok.
Na gymnáziu som bola oslovovaná učiteľmi ako „advokát chudobných“, čo akosi prirodzene viedlo k voľbe odboru. Ako zadné dvierka pre prípad neúspechu prijatia na štúdium práva som si zvolila dobrovoľnú maturitu z chémie a druhú možnú vysokú školu do prihlášky som si uviedla Chemickotechnologickú fakultu SVŠT s odborom ochrana životného prostredia, ktorý bol v roku 1981 novo otváraným odborom.
Pre kariéru spojenú s akademickou pôdou som sa rozhodla počas univerzitného štúdia, pretože rozvíjala tie momenty, ktoré boli pre mňa v odbore právo rozhodujúce už počas stredoškolského štúdia – umenie dobra a spravodlivosti.
Co vás motivovalo k tomu, abyste se ujala vedoucí role?
Na úrovni fakulty v pozícii prodekanky a Erasmus koordinátorky to bola motivácia presadiť uplatnenie simulovaných súdnych sporov vo výučbe a rozšírenie inojazyčnej výučby v záujme vytvorenia predpokladov na prijímanie študentov zo zahraničia. Zároveň s tým bola spojená aj výzva na etablovanie férového a transparentného výberu našich študentov vysielaných do zahraničia.
Na úrovni univerzity to bola motivácia k rozvoju potenciálu mojej univerzity ako výskumnej univerzity a s tým spojená výzva na etablovanie systému podporujúceho a chrániaceho duševné vlastníctvo a transfér poznatkov cez start-up a spin-off spoločnosti do praxe.
Na úrovni výkonu ústavnej funkcie verejnej ochrankyne práv to bola motivácia prispieť k rozvoju spoločnosti citlivým vnímaním hodnôt, ktoré sa zrkadlia v základných právach a slobodách, a ich presadzovaním. Požiadavka na nezávislosť a nestrannosť inštitúcie v spojení s odbornosťou a profesionalitou bola určujúca, aj keď najmä vnímanie nezávislosti je v našej spoločnosti problematické.
Jak zajistit, aby měl můj vliv pozitivní dopad - tedy abych se ostatním (kolegy, veřejnost, komunitu) neodcizila nebo je nerozdělovala?
Myslím si, že to sa jednoducho úplne zabezpečiť nedá. Pri vplyve na menšiu komunitu, ktorá vás pozná, resp. z ktorej vychádzate, je to jednoduchšie. Čím sa viac vzďaľujete tejto komunite, tým viac záleží od toho, ako sa pokúšate nahrádzať pôvodnú osobnú skúsenosť ľudí inými formami približovania svojich názorov a dôvodov pre svoje konkrétne rozhodnutia. No a niekedy prídete ku križovatke, či budete preferovať ústavnoprávnu požiadavku na nezávislosť inštitúcie, ktorú reprezentujete, alebo zareagujete pozitívne na odkazy cez médiá s pokynmi na požadované správanie zo strany politikov. Pri tomto rozhodovaní si zároveň veľmi intenzívne uvedomujete, že akcentom na nezávislosť zaradíte inštitúciu do kategórie politicky nepodporovanej a zo strany pomerne veľkej časti spoločnosti nežiadúcej. (poznámka pod čiarou na ilustráciu – rozhodovanie o vyvesení dúhovej zástavy z okna kancelárie verejnej ochrankyne práv).
Zažila jste někdy imposter syndrom (tedy jev, při kterém jednotlivec pochybuje o svých dovednostech, talentu nebo úspěších - navzdory jasným důkazům o opaku)? A jak se vám podařilo se s ním vypořádat?
Pochybnosti o svojich schopnostiach a danostiach zažívam často, výrazne som si to uvedomovala pri rozhodovaní o výzvach, ktoré mi život prináša. Musím priznať, že osobnostným dozrievaním tento syndrom neslábne, práve naopak, uvedomujem si svoju zodpovednosť aj v bežných situáciách, napríklad vo výučbovom procese, čo je zrejme dané aj celkovou spoločenskou situáciou. Pokus o vysporiadanie sa s týmto javom? Otvorene a bez skreslenia si zodpovedať na otázky súvisiace s osobnými vlastnosťami, ako aj so schopnosťami vyžadovanými novou výzvou a motiváciou viažucou sa k akceptovaniu tejto výzvy.
Jakou výzvu jste musela v nedávné době překonat?
Oslovenie uchádzať sa o „poslaneckú lavicu“ v septembrových voľbách.
Jak se vám daří si v průběhu kariéry budovat sebevědomí a/nebo odolnost?
Základný ochranný štít mi vytvára moja rodina a priatelia. Možnosť otvorene vyjaviť pochybnosti, zdieľať alternatívne riešenia a vnímať názory ľudí, ktorí sú mi blízki a ktorých si vážim, vytvára energiu, ktorá ten štít dobíja.
Je podle vás důležité mít v průběhu kariéry mentora/mentorku? A máte sama takovou zkušenost (ať už z pozice mentorky nebo mentee)?
V pozícii mentorky sa vyskytujem čiastočne prirodzene pri vedení najmä doktorandov a doktorandiek, s ktorými máme blízke osobnostné nastavenie. Postupom času sa tieto vzťahy vedia presmerovať aj do mentorovania v opačnom garde. Aj v tom je čaro mentoringu, všeobecnejšie učiteľského povolania.
Jakou radu byste dala nastupující generaci žen, které chtějí uspět ve vašem oboru?
Zachovať si autenticitu a súlad medzi vnútorným nastavením a vonkajším pôsobením.