top of page

Je smutné, když se lidé domohou svých práv až ve Štrasburku

Vážím si každého svého úspěchu, protože za každým je konkrétní lidský příběh a odhodlání těch, kteří se rozhodli spolu s námi vydat na cestu spravedlnosti, říká laureátka letošních cen Flamma, slovenská advokátka Vanda Durbáková.

 

Na slovíčko s laureátkami Flammy

V nové minisérii přinášíme rozhovory s šesti letošními laureátkami ocenění Flamma, které je určeno inspirativním dámám práva z Česka i Slovenska, ale také těm, kteří přispívají k diverzitě v oblasti právnických profesí.


říká laureátka letošních cen Flamma, slovenská advokátka Vanda Durbáková.

Ve své praxi se věnujete zejména právům menšin a jejich ochraně před diskriminací. Při přebírání letošní ceny Flamma jste uvedla, že skupin, které čelí různému porušování lidských práv, je na Slovensku bohužel hodně. Co je podle vás hlavní příčinnou tohoto stavu?

Pochádzam z východného Slovenska a aj v súčasnosti žijem a pracujem v Košiciach. Už od mladosti som vnímala nerovné postavenie niektorých skupín obyvateľstva vrátane nás žien v spoločnosti. V našom regióne žije početná rómska menšina, ktorej vylúčenie a miera diskriminácie nemá podľa mňa už miesto v strednej Európe v 21. storočí.


O príčinách tohoto stavu je predpokladám viacero odborných publikácií a rôznych sociologických štúdií. Ja v rámci svojej odbornosti a kompetencie dlhodobo vnímam vysokú mieru nezáujmu zodpovedných štátnych inštitúcií riešiť systémovo porušovanie ľudských práv rómskej menšiny na Slovensku a dovolím si povedať aj vo viacerých štátoch Európy.   

 

Kde vidíte hlavní cestu ke zlepšení – je třeba přijmout lepší zákony, lépe je vymáhat anebo by nejvíce pomohlo usilovat o změnu myšlení lidí a přístupu společnosti jako celku?

Legislatíva umožňujúca poškodeným osobám domôcť sa spravodlivosti je podľa mňa dôležitá. Ruka v ruke s ňou však ide aj potreba jej dôsledného uplatňovania v praxi. Na Slovensku napríklad máme antidiskriminační zákon už 20 rokov. Je potrebné, aby predstavoval účinný nástroj na ochranu pred diskrimináciou pro osoby, ktoré sa s ňou stretávajú, teda aby bol dôsledne súdmi uplatňovaný v praxi. Zároveň je v tomto kontexte dôležité, aby skupiny, ktoré diskriminácii čelia, mali dôveru v súdny systém a dostatok informácií o právnych prostriedkoch ochrany.  Z našich skúseností vieme, že Rómovia aj Rómky na Slovensku v tomto smere čelia mnohým prekážkam. V situácii keď sa rozhodnú postaviť za svoje práva, potrebujú kvalifikovanú právnú podporu, ktorá pre nich nie vždy je dostupná.


Okrem právnych prostriedkov je podľa mňa určite nevyhnutné aj vzdelávanie, ktorá podporuje rôznorodosť, rešpekt a toleranciu ako základné hodnoty, na ktorých má stáť naša spoločnosť.  

 

Ve svém boji za práva menšin máte na kontě řadu nepřehlédnutelných úspěchů. Kterého si osobně ceníte nejvíce, protože si vyžádal nejvíce úsilí?

Za každým z týchto úspechov je konkrétny ľudský príbeh. Určite si vážim každý z nich. Každý predstavoval odhodlanie ľudí, ktorí sa rozhodli spolu s nami vydať na cestu spravodlivosti. Často tá cesta trvala veľmi dlho, aj napriek tomu vytrvali. Ja osobne si určite cením aj to, že jednotlivé súdne rozhodnutia, ktoré sme spoločne dosiahli, mali nielen individuálny, ale aj celospoločenský dopad. Sú jedným dielom v skladačke k úsiliu dosiahnutia systémových zmien v spoločnosti. Určite ma potešili rozhodnutia v prospech nezákonne sterilizovaných žien, či Rómov, ktorí čelili policajnej brutalite. Pozitívne je, že sa nám spoločne podarilo dosiahnuť významné rozsudky slovenského najvyššieho súdu, ktorý prvý krát v histórii rozhodol, že vzdelávanie detí v čisto rómskych školách je nezákonné. Všetky sú podľa mňa jednoznačným signálom pre štátne inštitúcie, že musia začať konať. V niektorých prípadoch je však pred nami stále dlhá cesta.  

 

Co považujete na své práci za to nejtěžší?

Stále sa stretávam aj s nekompetentnosťou a nezáujmom inštitúcii, ktoré by mali konať. Je zároveň pre mňa smutné, že ľudia sa často domôžu spravodlivosti až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Ja sa určite snažím, aby ľudia, ktorých zastupujem, dosiahli spravodlivosť čo najskôr, ešte pred slovenskými súdmi, avšak z rôznych dôvod sa tak často nedeje. Ľudia sú tak nútení roky čakať na spravodlivosť a vynaložiť nesmierne úsilie, aby na tejto ceste vytrvali.

 

Kde berete energii nebo motivaci, když na vás přijdou slabší chvíle?

Určite sú pre mňa veľkou podporou ženy vrátane rómskych žien, ktoré som mala možnosť za tie roky stretnúť a spolupracovať s nimi. Obdivujem ich odvahu, vytrvalosť pri presadzovaní ich práv a tiež vzájomnú solidaritu. Ja si uvedomujem, že výsledky mojej práce a zmena, o ktorú sa aj vedením strategických súdnych sporov spoločne v Poradni pre občianske a ľudské práva snažíme, je často v nedohľadne. Avšak je podľa mňa dôležité sa o ňu usilovať, som rada, že k nej môžem aspoň čiastočne v rámci mojej profesie prispievať.

 

Proč jste se vlastně rozhodla věnovat zrovna právům menšin?

Už na vysokej škole v Prahe som mala možnosť sa dobrovoľnícky venovať téme ochrany ľudských práv. Po jej skončení som sa vrátila na Slovensko a pracovala v komerčnej oblasti. Potom došla ponuka spolupráce s Poradňou pre občianske a ľudské práva a ja som sa ju rozhodla využiť. Nemyslela som si, že sa tejto oblasti  budem vykonávať nasledujúcich 20 rokov, no s odstupom času si vážim, že som mohla byť súčasťou príbehu mnohých ľudí, ktorí sa rozhodli postaviť za svoje práva, a poskytnúť im v tom potrebnú právnu pomoc.

 

Jakou argumentací byste se snažila přitáhnout k tématu diskriminace své případné následovníky z nastupující právnické generace?

Mnohé z prípadov , ktoré sme priniesli na súdy, boli ojedinelé svojho druhu. Mnohé prispeli k tvorbe judikatúry súdov v oblasti ochrany pred diskrimináciou či vyvolali celospoločenskú diskusiu o niektorých témach, napríklad segregácie rómskych detí na školách. Táto práca určite dáva veľký priestor na kreativitu, objavovanie nových postupov a argumentácie najmä v prípadoch, ktoré doposiaľ súdy nikdy nerozhodovali. Je to práca, ktorá mi priniesla veľa poznania aj ako človeku.  Stretnutia s ľuďmi, ktorých som zastupovala a zastupujem, boli a sú pre mňa často inšpiratívne a obohacujúce. Je to práca, ktorá mi dáva zmysel. Verím, že aj pre nastupujúcu generáciu právnikov a právničiek bude téma ľudských práv stále zaujímavou a rozhodnú sa jej venovať aj v rámci ich právnej praxe. Prípadov porušovania ľudských práv, ktorým sa môžu venovať, je žiaľ stále viac než dosť.

Comments


bottom of page